reklama

Školák udrel učiteľku do tváre,….

Dnes ráno zavolala moja mama. Ešte polorozospatá prichádzam k počítaču a odpovedám na pozdrav. Zrak sa mi zastaví na obrazovke nášho počítača, kde môj muž pred chvíľou čítal noviny a vidím titulok Sme… Školák udrel učiteľku do tváre, hrozí mu rok väzenia…. Zbežne čítam z diaľky text článku a len pomaly sa mi rozlepujú oči a dochádza mi význam slov… a zrazu spontánne a aj nechtiac kričím do telefónu… „mami, píšu o tebe už aj v novinách!!!!“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (87)

Na druhej strane nastaneticho a počujem len hlasný nádych prekvapenia a zarazeniaa ticho… Ach, už si v duchu nadávam, ako to že som reagovala tak spontánne anamiesto toho aby som sa spýtala ako sa má, hneď ju šokujem tým, čo ju užtýždeň viac ako trápi. Už si ale sadám k počítaču a čítam krátky článok ešteraz a poriadne….. nie, nie je to o mojej mame, nesedí miesto, čas a vekchlapca… To slovenské noviny píšu o incidente na českú učiteľku…. Nie, nepíšu orovnakom incidente na slovenskú učiteľku, ktorý je skoro navlas rovnaký len sanestal v utorok ale v piatok pred týždňom, nie v okrese Přerovale v malom okresnom meste na východe Slovenska a žiak mal len 14 rokov…..

„Nie mami, nepíšu o tebe,rovnaký incident sa stal aj v Čechách, vidíš, aj tam majúproblémových žiakov“, snažím sa napraviť situáciu a vyrovnať pravdepodobne doneba zdvihnutý krvný tlak mojej mamy. Nechtiac a hlúpo….

A ja len neveriacky znovačítam článok, akoby ani nebolo možné, aby popis incidentu takto sedel…

Zvoní. Začína sa hodinaako každá iná. Prichádza učiteľka do triedy. Má vraj prezývku “MTV.”Má to vraj znamenať : malá, tučná, veselá. Sadá si za katedru, zapisuje hodinua nepripravení žiaci sa hromadia pri katedre, aby sa ospravedlnili, že nemajúpomôcky alebo nie sú pripravení na hodinu. Škola už dávno nedáva žiadne pomôckyžiakom ako kedysi, všetko si musia deti doniesť sami. A tak je aj kopatých, ktorí si nedonesú, zabudnú, rodičia možno nemajú peniaze, alebo sa im tovidí nepodstatné, zadovážiť deťom školské pomôcky…Pre učiteľa žiadna slasť. Bezpomôcok, napríklad na výtvarnej výchove sa dá len málo robiť. Školu tonezaujíma, rodičov tiež nie. Poctivý učiteľ vymýšľa činnosti aj pre týchnepripravených, aby nevyrušovali tých, čo majú záujem a chcú sa niečo naučiť,aby predsa sa len niečo na nich nalepilo, aj keď nemajú záujem, veď sú to eštelen deti, čo nevedia mnoho vecí posúdiť, aby splnil výchovné a pedagogickéciele, aby….

Vzadu sedí 14 ročný žiak.Na stole má šach. Už zase nie je na hodinu pripravený. Netvári sa, aby ho niečona tejto hodine zaujímalo. Ani sa neprišiel ospravedlniť, ako mu to kážeškolský poriadok. Neunúva sa. Na učiteľku nereaguje. Šach neodkladá a naupozornenie reaguje vulgárne, že čo si to vôbec tá učiteľka dovoľuje. Učiteľkaprichádza k jeho lavici. Berie do ruky šach a chce ho vložiť do jeho lavice. Niektoréfigúrky padajú na zem. Nahne sa cez lavicu smerom k žiakovi, aby videla čospadlo. Žiak sa odsúva, vstáva a k nemu ešte naivne nahnutejučiteľke uštedrí silnú po tvári. Vraj takú nikdy v živote ešte od nikohonedostala…Učiteľka v šoku neverí vlastným očiam a začína krvácať…

Vychádza z učebne. Žiakuteká za ňou. Snaží sa ospravedlniť, aby z toho nič nerobila. Už mal raz takýincident, v inej škole… a koniec koncov, vraj sa tak správa aj k vlastnejmame….

Učiteľka mala oslavovať skolegami poobede jej šesťdesiatku. Ani zďaleka sa necíti taká stará. Učí už 40rokov. Len teraz pri takom okrúhlom výročí sa zamýšľa nad tými všetkými rokmi ageneráciami detí. Učí už deti detí čo už učila. Toľko času venovaných deťom,toľko nezaplatených hodín, toľko hodín ako poslania, ktoré od nej očakáva školaale i rodičia… jednoducho pre deti. To bol jej život. Snažila sa dať deťomvšetko..

Na také niečo sa všaknedá len tak zabudnúť. „Má to byť tá odmena za tie všetky roky práce,nezaplatené hodiny, poslanie?“ – to sa jej tak premáva hlavou…. Nemá.To je len náhodný incident v tú nepravúchvíľu…. Incidet ani nie prvý, ani nie posledný…. Lennedávno na rovnakej základnej škole vyšetrovala polícia chlapcov, ktorínatočili mladú učiteľku a zverejnili jej videá a fotky nawebe ako nejakej sexi call-girl alebo niečo podobné. Nič výnimočné nie je ani šikanovaniespolužiakov, ktorí sú prinútení často svedčiť pri incidente s učiteľom aleboinou osobou v prospech falošných výpovedí vinníkov a len neskor sa priznajú, žetak “ museli urobiť”….. Doteraz som len čítavala alebo videla v telke…V Amerike strieľal žiak alebo študent na ostatných v škole. V Nemeckusa deti na škole natáčali ako bijú a kopú chlapca na záchode…. To bolonepríjemné ale ďaleko. Toto je TERAZ a TU na tej slovenskej základnej škole,ktorú sme pred 20 timi rokmi ešte navštevovali… a musímpovedať, že z toho pomaly začínam mať strach.

Nie, nemám strach o moju mamu, ktorá keď teraz nedostalainfarkt tak možno jednoducho odíde do dôchodku, ak ho ešte nedostane pri výčitkách z celoživotnej naivity, že nedokázala nájsť kompromismedzi plácou za jej prácu, ohodnotením jej práce od detí, ich rodičov, školy aspoločnosti, že celý život mala “poslanie” a možno ani jej po toľkých rokochani tak nízke finančné ohodnotenie nevadilo, ako čakala za svoje “celoživotnékonanie a obetovanie sa deťom a škole” akési uznanie, akési ďakujemod kohokoľvek, a ono smola… stal sa práve jej incident, ktorý sa mohol staťkomukoľvek, ale stal sa jej a v nevhodnej chvíli… Nič to, ona má už svojich 40rokov v škole skoro za sebou… jednoducho smola….

Ja mám ale strach o moje deti a o seba.

Kam ich to posielam alebo budem posielať? Kto sú alebo budúich spolužiaci? Ako to vyzerá dnes, škola nedokáže selektovať medzi deťmi,ktoré môžu navštevovať ZŠ a prispôsobiť sa všetkým nárokom a tými deťmi,ktoré potrebujú osobitnú starostlivosť. Budú spolužiaci mojich detí spoločensky prispôsobiví? Dokážem vštepiť mojim deťom hodnotyúcty a váženosti, ak budú často vidieť u iných, že takéto hodnoty si nevážia?Dokážem moje dieťa uchrániť od možného šikanovania? Alebo ešte lepšie - dokážemmoje dieťa uchrániť pred tým, aby nepodľahli “šarmu a vodcovstvu” neprispôsobivých detí a nestali sa sami tými čo šikanujú? Čomám robiť?

Neviem. A z toho začínam mať naozaj strach.

Želala by som si, aby rodičia aj iných detí sa nad týmzamýšľali. Želala by som si, aby riaditelia škôl mali právomoci premiestniťťažko prispôsobivé deti do osobitných škôl, kde nemajú 35 žiakov v triede a kdeje špeciálny personál, ktorý má vzdelanie a čas sa venovať práve takým deťom.Želám si, moje a Vaše deti nemali horšie podmienky na školách, ako sme mali kedysi my.

Mám sen, a nemienim sa ho vzdať, aby sa naše deti mali lepšie a nie horšie ako sme sa mali my. 

Tatiana Kačmárová

Tatiana Kačmárová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám krásnu dvojročnú dcéru, ktorá značne prispieva k tomu, že môj život nie je prázdny. Aj tak sa ale snažím o to, aby moje záujmy korešpondovali s mojou prácou a povolaním.Zaujímajú ma financie, fascinujú nenuteľnosti a trápia neprávosti právneho systému Slovenského štátu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu